Viliam Dobyvateľ
Viliam I. Dobyvateľ bol vojvoda normandský (1035 - 1087) a anglický kráľ (1066 - 1087). Po smrti bývalého kráľa (mimochodom to bol jeho bratranec) si nárokoval trón a kráľovskú korunu. Ale až vojenskou výpravou z Normandie (sever Francúzska) za pomoci približne 600 lodí a 7000 vojakov a žoldnierov sa mu podarilo získať anglický trón v bitke pri Hastingse po svojom bratrancovi, kde bol zabitý posledný anglosaský kráľ Harold II., ktorý vládol necelý rok. Viliam sa narodil roku 1028 ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry garbiara z Falaise. Napriek tomu že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potom Rolla Vikinga, ktorý roku 911 získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. Ktorý v roku 1035 po smrti svojho otca ako sedemročný získal. Keď mal Viliam osemnásť rokov stal sa oficiálne vojvodom, bez akéhokoľvek obmedzenia či poručníka. V prvých rokoch svojej dospelosti sa preslávil ako zdatný vojak v turnajoch a rebéliach, ktoré viedol aj proti franúzskemu kráľovi Henrich, s ktorým súsedil v Bretónsku. Po dobytí Anglicka 1066 musel čeliť mnohým rebéliam proti normándskej nadvláde. Do ich čela sa postavili anglosaskí šľachticí a tým Viliamovi uľahčili odoberanie pôdy z anglosaských rúk. Viliam, najprv odobral majetok všetkým, ktorý bojovali po boku Harolda a potom vzbúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera. Po tejto exekúcii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päť tisíc normánských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi. Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na svoju obranu proti svojím poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaskí obyvateľov bolo asi 1,5 miliónov, a Normanov iba desať tisíc. Roku 1070 Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadní anglickí neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popreda sa dostávala normánska aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli spojené až do roku 1204 s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzšine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktore z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.Roku 1086 nechal Viliam spísať Domesday Book, Kníhu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva,85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín. Teda asi 1,5 až 2 milionov ľudí.Vo Francúzsku sa objavovala snaha Viliam obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V čele stál francúzsky kráľ Filip a gr. Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj najstarší Róbert, hlavne preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi Rouen a Parížom. Potom čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli 1087 na odvet, pri ťažení však bol zranený, bol prevezený do kláštora sv. Gervase v Rousen, kde strávil horúce leto. Podľahol 9. septembra 1087 a jeho pozostatky boli prevezené do kostola sv. Štefana v Caen, kde bol pochovaný.