Karol IV.

Karol IV. Luxemburský bol luxemburský gróf (1346 – 1353), moravský markgróf (1333 – 1349), rímsky kráľ (korunovaný 26. novembra 1346 v Bonne a 25. júla 1349 v Aachene), český kráľ (od 26. augusta 1346, korunovaný 1. septembra a 2. septembra1347 v Prahe), lombardský kráľ (korunovaný 6. januára 1355 v Miláne), rímskonemecký cisár (korunovaný 5. apríla 1355 v Ríme), arelatský kráľ (korunovaný 4. či 18. júna 1365 v Arles), prvorodený syn (pokrstený menom Václav 30. mája 1316) českého a poľského kráľa Jána Luxemburského a českej kráľovnej Elišky Přemyslovny. Už od útleho detstva bol jeho život vystavený strádaniu a príkoriam. Dva mesiace po synovom krste sa musel jeho otec zúčastniť vojenského ťaženia na pomoc rímskemu kráľovi Henrichovi VII. Po jeho odchode ho matka, v obave o synovu bezpečnosť, zverila do ochrany svojho prívrženca Viléma Zajíca z Valdeku na hrade Křivoklát. Pod vplyvom lží a intríg vedených proti jeho matke ho jeho otec v treťom roku Václavovho života (spolu so súrodencami) Eliške odňal a držal ho na hrade Loket a neskôr na Křivokláte. Tu, strážený, bol nútený žiť niekoľko rokov. Ako sedemročného ho dal otec odviezť na dvor francúzskeho kráľa Karola IV. Pekného jednak na výchovu, jednak – a to hlavne – aby bol vzdialený z krajiny a nemohol by tak prípadne byť zvolený domácimi veľmožmi za vzdorokráľa. Svoju matku Václav viac nikdy nevidel.Po svojom návrate do Čiech ho otec v roku 1334 menoval moravským markgrófom a zveril mu vládu v Čechách ako svojmu nástupcovi. Súčasne tento titul znamenal trvalý a nedeliteľný podiel na vláde kráľa Jána Luxemburského v Čechách. Po príchode do Čiech sa nemohol ubytovať v kráľovskom hrade v Prahe, lebo bol v otrasnom stave. To ho donútilo k jeho prestavbe. Neskôr prestaval aj ďalšie české stavby a miesta (napr. Nové mesto Pražské). Okrem toho  dal aj veľa vecí postaviť (napr. Karlov most, Karlovu univerzitu, Chrám sv. Víta, Karlštejn, Pražské arcibiskupstvo, ...). Okrem toho začal raziť tzv. "Dukáty Karola IV.".Karol IV. sa usiloval o nápravu pomerov v krajine, odstraňoval následky otcovej rozmarilosti, vyplácal korunné majetky dané otcom do zálohy. Činnosť mladého markgrófa nebola po vôli tým, ktorí ťažili z dobrodružnej a ľahkomyselnej povahy jeho otca. Často kvôli tomu dochádzalo medzi nimi k roztržkám.