Filip IV. Pekný bol francúzsky kráľ z rodu Kapetovcov, vládol v rokoch 1285 – 1314; navarrský kráľ (ako Filip I.) a sobášom s Janou I. Navarrskou (1284 – 1305) gróf zo Champagne.Filip sa narodil na zámku Fontainebleau francúzskemu kráľovi Filipovi III. a Izabele Aragónskej. Prezývku Pekný (le Bel) získal kvôli svojmu príťažlivému vzhľadu. Jeho tvrdohlavá povaha mu však priniesla veľa ďalších prívlastkov od jeho priateľov i nepriateľov. Jeho oponent Bernard Saisset, biskup z Pamiers o ňom prehlásil: „Nie je to ani človek, ani zviera. Je to socha.“Jeho výchovu viedol Viliam d'Ercuis, almužník jeho otca. Ešte ako následník trónu tesne pred otcovou smrťou vyjednal bezpečný návrat kráľovskej rodiny z Aragónska po neúspešnej Aragónskej výprave.Ako kráľ bol Filip odhodlaný za každú cenu posilniť monarchiu. Viac ako hociktorý z jeho predchodcov sa spoliehal na profesionálnu administratívu. V Paríži dal vybudovať Justičný palác so stálym a plateným personálom. Za jeho panovania sa kráľovými ľuďmi stávajú právnici vzdelaní v ríšskom a rímskom práve. Záleží im na jednote kráľovstva a procesy sú ich obľúbený prostriedok na dosiahnutie kráľových záujmov. K verejnosti sa Filip choval rezervovane a špecifické záležitosti – predovšetkým tie nepopulárne – prenechával na svojich ministrov. Jeho vláda znamená pre Francúzsko prechod od monarchie závisiacej od osobnej charizmy panovníka ku kráľovstvu s pevnou administratívnou správou.